Obranné mechanizmy, ktoré riadia našu myseľ

Tajomstvo podvedomia. Pozor, len pre silné povahy!

Je prirodzené, že sa v našich životoch vyskytujú nepríjemné situácie. Stupňuje sa v nás napätie a frustrácia, následkom čoho prichádza určitá reakcia na podnet. Niekedy však náš pohľad na vec nezodpovedá realite. Myseľ človeka je obdarená obrannými mechanizmami, ktoré pomáhajú zachovať duševnú rovnováhu a chránia nás pred úzkosťou. Skresľujú skutočnosť a predpokladá sa, že fungujú na úrovni nevedomia. Ak sa používajú dlhodobo, situácia sa zhoršuje a osoba sa vyhýba riešeniu situácie. Dnes si priblížime niekoľko základných obranných reakcií.

• Racionalizácia – spôsob obrany, pri ktorom jednotlivec zdanlivo rozumne vysvetľuje svoje nerozumné, neprijateľné správanie. To, čo je v skutočnosti iracionálne, prezentuje sebe i ostatným ako racionálne. Ak človek koná impulzívne a neskôr to oľutuje, nie je schopný akceptovať skutočnosť, že konal neprimerane, a vymyslí si pre svoje správanie „dobrý dôvod“. Racionalizácia sa používa aj na vysvetlenie vlastnej neschopnosti, zábudlivosti, nevedomosti, atď. Ak človek nedosiahol určitý cieľ a povie „Ani som sa veľmi nesnažil“, bráni sa úzkosti vyvolanej pocitom neúspechu a stratou sebaúcty.
  TIP: Buďte k sebe úprimní a prijmite fakt, že aj vy môžete robiť chyby.
• Presunutie – presmerovanie energie na činnosť, ktorá je alternatívou priameho a uspokojujúceho uvoľnenia. K presunutiu dochádza buď preto, že také uvoľnenie nie je možné, alebo preto, že je neprípustné. Ak sa dlhodobo snažíme niečo dosiahnuť a nedarí sa nám, zmeníme pôvodný zámer na iný.
  TIP: Áno, niekedy je vhodné prehodnotiť ciele. Nezabúdajte však, že každý úspech vyžaduje trpezlivosť.
• Sublimácia – obranný mechanizmus s pozitívnym dôsledkom. Sublimácia je presunutie, ktoré vyústi do prospešnej, produktívnej činnosti. Ako príklad môžeme uviesť obézneho človeka, ktorý je naučený dlhodobo jesť nezdravo. Čokoláda, pizza, chipsy, burgre, to všetko mu prináša potešenie. Keď sa rozhodne svoju situáciu zmeniť, presunie energiu z prejedania sa, do cvičenia a zdravého životného štýlu.
  TIP: Zvažujte, kam investujete svoju energiu.
• Identifikácia – introjekcia alebo inkorporácia vlastností druhej osoby. Identifikáciu je možné sledovať v rôznych situáciách. Môže slúžiť na odstránenie strachu z osoby, ktorá má väčšiu moc. Napríklad dieťa sa správa mimo domova ako agresívny otec. Identifikáciu vieme spozorovať aj u ľudí, ktorí prišli o niekoho blízkeho. Pomocou osvojenia vlastností osoby, ktorá odišla alebo zomrela, sa nevedome snažíme obnoviť jej prítomnosť v sebe samom. Pre lepšie pochopenie uvedieme ako príklad manželku nefajčiarku, ktorá po manželovej smrti začne fajčiť, lebo on bol fajčiar. Identifikáciu ako obranný mechanizmus používame aj v prípade prehry. Jedinec, ktorý nedosiahol určitý cieľ sa stotožní so skupinou, ktorá daný cieľ dosiahla… Identifikácia môže byť aj pozitívny obranný mechanizmus, ktorý umožňuje odovzdávanie hodnôt a zabezpečuje konzistentnosť očakávaní. Ak máme osobu, ktorú obdivujeme, snažíme sa ju napodobniť a identifikovať sa s jej správaním, čo nám môže pomôcť k dosiahnutiu cieľa.
  TIP: Učte sa od najlepších.
• Vytesnenie – vylúčime z vedomia všetko, čo nechceme prijať. Myšlienky, spomienky alebo pocity. Je to prirodzená reakcia mysle, kedy sa snaží potlačiť nepríjemné impulzy.
  TIP: Straty patria k nášmu životu práve tak, ako nálezy.
• Reaktívna formácia – vo vedomí sa myšlienka či pocit, ktoré by mohli vyvolať úzkosť, nahradia ich opakom. Nenávisť nahradí láska, odpor nahradí náklonnosť. Pôvodná emócia však nemizne, len sa skrýva. Následkom reaktívnej formácie môže človek vyjadrovať druhej osobe toľko lásky, až je to dotyčnému nepríjemné, keďže pôvodný vzťah nie je práve najideálnejší.
  TIP: Úprimnosť je to, čo buduje vzťahy.
• Projekcia – pokus jednotlivca zbaviť sa svojich neprijateľných čŕt tým, že ich pripíše niekomu inému. Pri projekcii môže človek obviňovať druhých, že ho nenávidia, chcú mu ublížiť, chcú ho iba využiť, sú zlí, nepriateľskí, a pod., hoci sú to práve jeho myšlienky.
  TIP: Zamyslite sa nad svojimi nedostatkami. Nečakajte od ľudí to, čo neviete dať.
• Anulovanie – pokus mysle rekonštruovať minulé udalosti, aby nevyvolávali úzkosť. Ak je správanie alebo jeho dôsledky neprijateľné, želáme si, aby situácia nikdy nenastala, alebo ju podvedome prerobíme tak, aby bola menej nepríjemná. V procese anulovania dochádza k výraznému skresleniu pravdy a človek na úrovni vedomia skutočne uverí, že sa nesprával neprijateľne.
  TIP: Pýtajte sa sami seba: „Ako to vlastne bolo?“
• Poprenie – myseľ nedokáže priamo riešiť ohrozujúcu situáciu, a tak ju jednoducho neguje. V realite je niečo tak nepríjemné, že tomu človek nevie čeliť. Ak tento fakt poprie, dochádza k dočasnému zmierneniu úzkosti. Popretie môže byť sprevádzané aj nahrádzaním skutočnosti predstavami. Napríklad, manželia odmietajú príznaky manželskej krízy a správajú sa, akoby boli šťastní a spokojní. Drsnejší príklad je smrť blízkej osoby, kedy jej izbu rodina necháva v pôvodnom stave, ako keď žila.
  TIP: Niektoré veci nezmeníme.
• Fixácia a regresia – v priebehu života sa môže človek viac alebo menej fixovať na niektoré štádium. Fixácia zapríčiňuje, že dotyčná osoba si neosvojila spôsoby, ako zvládať zložité situácie a frustráciu. Zjednodušene povedané „nemá niektoré veci odžité“. Ak osoba nie je schopná čeliť stresu, vracia sa do predchádzajúcich vzorcov správania – regresia. Mladomanželka uteká domov k rodičom, len čo sa objavia v manželstve prvé problémy, muž v novom zamestnaní náhle ochorie, aby sa oňho mohla doma starať manželka.
  TIP: Skúsenosť je názov, ktorý dávame svojim chybám a omylom.

Obranné mechanizmy pomáhajú človeku zmierniť pocity ohrozenia a neistoty bez toho, aby im priamo čelil. Netvrdíme, že sú zlé. Sú prirodzenou súčasťou každého z nás a chránia našu identitu. To však situáciu nezmení. Bližšie pochopenie mechanizmov našej mysle zabezpečí efektívnejšie správanie a my môžeme pevne držať naše „kormidlo“.

Našli ste si v článku tie svoje obranné mechanizmy?